🇳🇬 Nigéria mojimi očami - Lagos

Nigéria ma naučila trpezlivosti, nadhľadu a vďačnosti. Je to krajina, kde život nikdy nie je čiernobiely. V tomto článku vás vezmem na cestu do Lagosu aj do nigerijskej každodennosti - tak, ako ju s rodinou prežívame už dlhé roky.

(alebo prečo sa tam stále vraciam)

Keď som sa o Nigériu začala zaujímať prvýkrát, urobila som presne to, čo väčšina Čechov, alebo aspoň tých dvadsaťročných. Otvorila som Google Maps. Našla som krajinu, do ktorej by sa naša republika vošla približne dvanásťkrát, ale žije v nej 220-násobne viac ľudí - 220 miliónov. Preľudnená nie je celá Afrika. Preľudnená je najmä Nigéria.

A to všetko natlačené v priestore, kde život pulzuje dňom aj nocou, kde ľudia žijú vonku, kde ulice nikdy nie sú prázdne a kde sa nikdy necítite sami.

Dobre, teoreticky sme pripravení.

Ale realita?

Realita vás vždy prekvapí - niekedy očarí, niekedy vystraší a niekedy rozosmeje tak, že sa musíte oprieť o kufor.

Prvýkrát v Lagose: keď sa vám džínsy prilepia už v trubici z lietadla

Prvý dojem z Nigérie bol… hm, ako to povedať slušne? Dusno, vlhko, teplo, ktoré vás obalí ako ťažká perina.

V decembri 2009 sme tam prileteli prvýkrát.

Vtedy pripomínalo letisko v Lagose skôr zastaranú vlakovú stanicu niekde v hornej-dolnej. Žiadna estetika, hlásenia z ampliónu, chaos a výpadky elektriny.

A potom prišiel ten legendárny moment:

Už v tej prechodovej trubici z lietadla sa nám džínsy prilepili na nohy.

Manžel, ktorý bol v Česku už päť rokov, len stál, obzeral sa a povedal: "Ty jo… úplne som zabudol, aká je tu vlhkosť."

A potom prišiel príbeh s kuframi. Lietadlo meškalo. Niekto z personálu niečo zmätkujúco zakričal. A ľudia začali preskakovať turnikety a bežať späť k lietadlu, lebo mali pocit, že ich kufre odletia bez nich. Ja som len stála, držala kabelku a trojročného Johna, neschopná pochopiť, či je to núdzový stav, film, alebo folklór.

Odvtedy sa to, našťastie, výrazne zlepšilo.

Dnes je letisko moderné, čisté a organizované. Ale prvý zážitok mi už nikto nevezme.

A tá kombinácia vôní, ktorá sa mi navždy spojila s Nigériou?

Benzín + vyprážaný banán.

Typický "lagoský parfum".

Z letiska do mesta: václavský Silvester × 50

Lagos je kultúrny šok.

Nie šok v zmysle "desivý", ale šok v zmysle "mozog nestíha spracovať množstvo podnetov".

Čo vidíte ako prvé?

ľudí – všade ľudí
Ako Václavák na Silvestra… ale v ktorúkoľvek dennú hodinu.
červený prach vo vzduchu
vôňu benzínu, vyprážaného jedla a lagúny
rybárov pri vode a nekonečný slum v diaľke, keď prechádzate lagoskými mostmi
stánky pri cestách, kde kúpite všeličo - od SIM kariet po čerstvé kešu
deti v školských uniformách
honosné vily, drahé autá a konvoje politikov v čiernych SUV so sirénami
👉 a o pár kilometrov ďalej - chudobu, ktorá vás stiahne až v krku

Nigéria je kontrast.

Poskladaná ako mozaika, ktorá drží pokope len vďaka neuveriteľne silnému duchu ľudí.

V Lekki - bohatej časti Lagosu - nesmú jazdiť ani tříkolky kekenapepe, ani motorky. Pri vjazde prechádzate kontrolou, ktorá vyzerá ako hraničný prechod. Lekki je moderné, čisté a funguje ako malé samostatné mesto.

A pár kilometrov pred týmto VIP vstupom vám popri ruke prebehne trojročné dieťa, ktoré predáva plastový sáčok s vodou.

Je to iný svet. A predsa vás niečím priťahuje.

Deti, ktoré majú menej… a predsa viac

Nigerijské deti ma naučili jednu veľkú vec: čím menej hračiek majú, tým viac si vystačia.

Lopta, palička, niečo, čo našli pri ceste - a sú šťastné. Smejú sa, kričia, všade lezú, sú zvedavé a málokedy hanblivé.

A keď majú doma málo a hlboko do vrecka?
O to viac pomáhajú. Upratujú, varia alebo predávajú pri ceste tovar vodičom.

Je to paradox, ktorý vás najprv bolí, potom inšpiruje a nakoniec prinúti prehodnotiť polovicu života.

Jedlo: láska, na ktorú si musíte zvyknúť (alebo aj nie)

Viete, čo milujem najviac?

Vyprážané plantains s miešanými vajíčkami v paradajkách.
Najlepšie raňajky - trochu náročné na prípravu, ale čisté nebo.

Ale mäso?

To tam jem len minimálne.

Je iné - tvrdšie, výrazné, často kozie alebo rybie… Moje české chuťové bunky jednoducho hovoria "nie, ďakujem".

Ovocie a zelenina, naopak?
Nedajú sa porovnať. Mango, papája, ananás… akoby ich niekto pestoval len pre vás.

Antimalariká a iné veselosti

Prvý rok sme poctivo brali antimalariká.
A prvý rok sme mali pocit, že máme maláriu - z vedľajších účinkov.

Odvtedy ich neberieme a zatiaľ (klop, klop) sme ju nedostali.
Mieste lieky vraj účinkujú rýchlo, tak dúfame, že by to tak bolo aj u nás.

Človek musí mať trochu nadhľadu… a trochu viery.

Ako cestovať po Nigérii a nezblázniť sa

Nigéria nie je krajina, kam sa vyberiete s batohom a "nejako to dopadne".

Tri zásady:

⭐ 1. Mať miestneho sprievodcu

Nie náhodného človeka z letiska, ale niekoho overeného. A ak cestujete ďalej z Lagosu, často aj ozbrojeného. Niekoho, kto vie, kam áno a kam nie.

Cestovať by ste mali len v robustnom aute, ktoré sa dá zvnútra uzamknúť.
Mestá, ktoré by som zo skúsenosti označila ako "bezpečné" aj na samostatnú prechádzku: Lagos - Lekki, Calabar a Abuja.

Severu by som sa vyhla oblúkom.
Je tam veľa skvelých ľudí a silná obchodná kultúra, ale pôsobí tam aj teroristická skupina Boko Haram.
A ja som len mama z Čiech - taký dobrodruh vo mne nie je.

⭐ 2. Niektorým častiam krajiny sa treba jednoducho vyhnúť

Rovnako ako v Prahe nechodíte v noci na určité ulice.

Nie je to strach, je to rešpekt k realite.

⭐ 3. Lagos je najlepší začiatok

Živý, hustý, chaotický, fascinujúci.

Ak chcete zažiť Lagos bezpečne, pohodlne a bez stresu, môžete mi dať vedieť.
Rada sa postarám o to, aby ste sa po prílete cítili bezpečne - napríklad aj v našom overenom a stráženom Airbnb v Lagose, našom druhom domove.

Máme:

bezpečnú a stráženú štvrť
overeného vodiča
čisté moderné ubytovanie
wifi a nonstop elektrinu
a hlavne pokoj, ktorý v Lagose oceníte viac než kdekoľvek inde

Čo mi Nigéria dala

Nigéria je krajina, ktorá vám dá viac, než čakáte, a vezme úplne iné veci, než by ste predpokladali.

Dala mi:

trpezlivosť
nadhľad
vďačnosť za samozrejmosti
schopnosť vidieť krásu aj v chaose
úsmev aj v situáciách, kde by Čech frflal
nový vzťah k veciam, času aj ľuďom

Nigéria mi vzala iba naivitu v tom, že ľudia na celom svete majú rovnaké možnosti.

A keď tam stojím - niekde medzi lagoskou lagúnou, prachom ulíc a zmesou hudby a hluku - vždy ma napadne, akú obrovskú vďačnosť cítim za úplne obyčajné veci: že mi ide elektrina, že sa môžem napiť z kohútika, že mi chodia peniaze na účet, že nevidím hladné deti na uliciach.

A možno práve preto sa tam stále rada vraciam.

Ale toto je vlastne len Lagos.
V pláne vás ešte vezmem do "menších" miest a hlavne na vidiek. 😉