Pretancovala som 3 svatby 💍

(alebo kultúrny šok, ktorý voňal po jollof rice a trblietal sa farbami) 

Keď som bola pozvaná na svoju prvú svadbu v Nigérii, vôbec som netušila, čo ma čaká. Bola som tam prvýkrát, s naším vtedy trojročným synčekom, mala som čerstvých 24 rokov a predstavovala som si, že svadba je proste svadba. Obrad, pekné šaty, hostina, pár príhovorov.

Lenže v Nigérii je svadba všetko – len nie formálna udalosť. Je to oslava, ktorá sa blíži festivalu. Tancuje sa. Veľa sa je. A hlavne – každý, ale naozaj každý, má na sebe niečo krásne.

Nevesta má často viac než jedny šaty, niekedy aj tri rôzne outfity – na tradičný obrad, cirkevnú svadbu a večernú oslavu. Rodiny oboch snúbencov majú vlastnú farebnú schému. A ženy z ich kruhu priateľov a príbuzných prídu často v šatách ušitých z rovnakej látky – hovorí sa tomu Aso Ebi.

Keď som to videla prvýkrát, bola som v šoku. Nie z množstva farieb alebo trblietok, ale z tej harmónie. Každý človek bol súčasťou veľkého obrazu. A ženy nosili svoje šaty s takou hrdosťou, že by pokojne mohli kráčať po módnom móle.

V roku 2009 ešte neboli smartfóny, a preto mám z tejto návštevy len málo fotografií. Priložím však niekoľko záberov z osláv, ktoré som navštívila neskôr – práve okolo Vianoc ich býva najviac, aj vďaka skvelému, suchému počasiu bez dažďa.

Tradičná aj cirkevná svadba – dve oslavy v jeden deň 

Vo viacerých prípadoch sa v Nigérii konajú dve svadby: jedna tradičná (mala by prebiehať v dome nevesty) a jedna cirkevná. Prvá je hlboko zakorenená v kultúre a zvykoch daného etnika – u nás to bola igbská tradícia, ktorá zahŕňala obrad s kolovými orechmi, symbolické odovzdanie nevesty a požehnanie od starších.

Druhá časť, tá cirkevná, býva modernejšia. Nevesta má biele šaty, rovnaké ako u nás. Spieva sa, tancuje, tlieska. Žiadne dlhé a usedené ceremónie. Tu sa Boh oslavuje s radosťou, nie šeptom.

Keď šaty hovoria: Aso Ebi, gele a mužská elegancia 

Jednou z najkrajších vecí na svadbe je sledovať, ako sa obliekajú ženy. Aso Ebi, teda skupinové oblečenie, nie je len vizuálne efektné, ale aj silno komunitné. Znamená: patrím k neveste, podporujem ju, som tu s ňou.

Každá žena si šaty nechá ušiť podľa seba, ale z rovnakej látky. Niekto má čipku, iná úzky strih, ďalšia si zvolí dramatické rukávy. Spájajú ich farby a úcta k spoločnému okamihu.

K tomu sa nosí gele – výrazná pokrývka hlavy. Naučiť sa ju uviazať je kapitola sama o sebe. A hoci som s ňou na začiatku zápasila (občas doslova), rýchlo som pochopila, že je to viac než módny doplnok. Je to koruna. A ženy ju nosia s noblesou.

Muži si zvyčajne obliekajú šaty podľa svojho postavenia – tradičné tuniky, kaftany, vyšívané čiapky. Často sa ladia so svojou manželkou, a keď pár príde spoločne, je to ako príchod kráľovskej delegácie. V farbe, elegancii a postoji.

Moja úloha? Návšteva z inej kultúry – prijatá ako vlastná 

Najťažšie nebolo pochopiť rituály, ale uvoľniť sa a dovoliť si byť súčasťou. Prestať sa pozerať očami cudzinky a začať sa pozerať srdcom.

Nigéria ma v tomto zmenila. Tu som pochopila, že krása nemá jedinú formu. Že šaty nie sú len dekorácia, ale aj jazyk. A že aj keď som biela, iná a prišla som zďaleka, môžem patriť – keď prídem s rešpektom a otvorenosťou.

Prečo by to mala zažiť každá žena? 

Na svadbách v Nigérii ma vždy dojme jedna vec: ako hrdo a radostne vyzerá úplne každá žena. Bez ohľadu na vek, veľkosť či stav. Akoby ten deň nepatril len neveste – ale všetkým ženám, ktoré sú jej súčasťou.

Africká móda totiž dokáže ženám dať niečo, čo v Európe často strácame: pocit krásy bez podmienok. A tak som si odniesla nielen spomienku na oslavu lásky, ale aj nový pohľad na seba samú.

Keď sa varí pre stovky: láska podávaná na tanieri 

Ďalším veľkým prekvapením pre mňa bolo, ako dokonale zorganizovaná je príprava jedla – aj keď sa na svadbu chystá dvesto či tristo ľudí. Jedlo je v Nigérii súčasťou rešpektu. Nestačí ho mať "dosť". Musí byť chutné, horúce a podané tak, aby dostal každý. Aj ten, kto príde neskoro.

Do príprav sa zapájajú ženy z rodiny, kuchárky z dediny, ale aj profesionálny catering, ak si to rodina môže dovoliť. Oslavy často prebiehajú na dvore, v prenajatom stane alebo pod holým nebom – v jednej časti sa zatiaľ vo veľkých hrncoch varí ryža, dusí mäso, pripravujú omáčky, smažia plantainy (zeleninové banány).

Najčastejšie sú dve voľby: ryža (napr. jollof rice, fried rice alebo white rice s kuracím mäsom) alebo swallow, čo je príloha ako eba, semo alebo fufu, podávaná s hustou omáčkou a mäsom (napr. egusi, ogbono, ofe nkwu).

Jedlo sa rozdáva s presnosťou armádnej operácie – na začiatku svadby zvyčajne vidíte mladých mužov a ženy v rukaviciach, ktorí roznášajú taniere podľa stolov alebo skupín. A aj keď sú okolo desiatky či stovky hostí, nestane sa, že by niekto zostal hladný. To by bola pre rodinu hanba.

Na svojej prvej svadbe som dostala porciu jollof rice, kura a vyprážaný plantain. Sedela som v horúčave pod otvoreným stanom, so šumom hudby v pozadí a trblietavými gele okolo mňa – a mala som pocit, že táto krajina ma objíma jedlom.

Tradičná Igbo svadba – rituál spojenia dvoch rodín 

Civilný obrad na úrade Nigérijčania veľmi neprežívajú, väčšinou ide o formalitu a podpísanie potrebných dokumentov na legalizáciu svadby. Naopak, cirkevný obrad je veľkou udalosťou a pred ním v Igbo kultúre prebieha tradičná svadba. Tá je hlboko zakorenená v histórii a rodine. Je to viac než len formálny obrad. Je to schválenie a spojenie dvoch rodín.

Celý rituál sa zvyčajne odohráva u rodiny nevesty. Začína sa privítaním ženíchovej rodiny – prinesú sa dary, jedlo, nápoje a hlavne kolový orech, ktorý má v Igbo kultúre hlboký symbolický význam. Bez neho sa nevedie žiadna vážna diskusia.

Potom nasleduje čosi ako vyjednávanie – tradične symbolické. Rodina nevesty musí ženícha "prijať". Nasleduje požehnanie starších a veľmi krásna časť, keď nevesta vchádza medzi hostí, nesie pohár alebo fľašu vína a hľadá ženícha. Tancuje k nemu, kľakne, podá mu nápoj a tým ho "vyberie" – to je moment, keď celá svadba prepukne v potlesk a jasot.

Potom rodiny pristúpia k výmene darov a oficiálnemu spojeniu. Nevesta aj ženích sa prezliekajú do tradičných šiat podľa regiónu.

A v tej chvíli viete, že toto nie je len svadba – je to rituál, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu.